Balíček snov: druhý album Modusu a posledná platňa zlatej zostavy (1980)
Druhý štúdiový album Modusu Balíček snov vyšiel v roku 1980 vo vydavateľstve Opus na LP a kazete (katalógové číslo 9116 0999). Prišiel rok po debute Modus (1979) a spolu s ním patrí do rokov 1976 – 1980, ktoré sa neskôr začali nazývať „modusmánia“. Je to zároveň posledný album, ktorý nahrala zostava s tromi hlavnými spevákmi – Jánom Lehotským, Marikou Gombitovou a Miroslavom Žbirkom. Koncom toho istého roka sa rozpadla. V tom istom roku vydal Opus pre zahraničie aj anglickú verziu debutu.
Jedenásť piesní, jeden skladateľ
Album má jedenásť skladieb s celkovou stopážou 45:34. Hudbu ku všetkým zložil Ján Lehotský. Deväť textov napísal Kamil Peteraj, s ktorým Lehotský v tom čase spolupracoval najčastejšie. Výnimky sú dve: pieseň „Ja a ty“ otextoval Boris Filan a „Stratený sen“ je celá Lehotského, hudba aj text.
Poradie skladieb: „Mágovo číslo“, „Balíček snov“, „Neprichádzaš“, „Ja a ty“, „Lásky idú“, „Stratený sen“, „Ruleta“, „Báječní muži na lietajúcich strojoch“, „Pacient“, „Blúdim“ a „Naposledy“. Najdlhšie sú titulná skladba a „Pacient“, obe presahujú päť minút. Názov ôsmej piesne pripomína britskú filmovú komédiu z roku 1965, ktorej český názov znie Báječní muži na létajících strojích.
Úvodnú a záverečnú skladbu, „Mágovo číslo“ a „Naposledy“, vydal Opus aj na singli.
Tri hlasy, nerovnomerne rozdelené
Rozdelenie spevu ukazuje, ako sa Modus v tom čase menil. Lehotský spieva sám päť piesní: „Mágovo číslo“, „Ja a ty“, „Lásky idú“, „Pacient“ a „Naposledy“. Marika Gombitová je hlavným hlasom v piatich skladbách. V titulnom „Balíčku snov“ a v „Neprichádzaš“ sa o spev delí s Lehotským, ďalej spieva „Ruletu“, „Báječných mužov na lietajúcich strojoch“ a „Blúdim“. Miroslavovi Žbirkovi ostala jediná pieseň, „Stratený sen“.
Oproti debutu je to veľký rozdiel. Na albume Modus z roku 1979 spieval Žbirka štyri piesne sám, medzi nimi „Malý veľký vlak“, a v úvodnej skladbe sa striedal s Lehotským a Gombitovou. Na Balíčku snov už mal jedinú pieseň a koncom roka zo skupiny odišiel.
Gombitová v tom istom roku vydávala aj sólové nahrávky. Jej singel „Svet stromov“ vyšiel v roku 1980 a na jeho B-strane bola modusovská pieseň „Tajomstvo hier“ (Lehotský/Peteraj), ktorú spievala s Lehotským. Duet získal na Bratislavskej lýre 1980 bronz. Na Balíčku snov však nie je – na albume Modusu sa objavil až v roku 1983 na platni Záhradná kaviareň.
Kto hral a kto platňu robil
Lehotský okrem spevu obsluhoval celú klávesovú výbavu: akustický klavír, elektrické piana Fender a Hohner, Hohner strings a syntetizátory Polymoog a Micromoog. Ladislav Lučenič, v skupine od roku 1977, nahral basgitaru, elektrické aj akustické gitary a spieval v zboroch. Sólovú gitaru pridal Viliam Pobjecký.
Za bicími sa vystriedali štyria hráči: Cyril Zeleňák, Miroslav Jevčák, Pavol Kozma a Dušan Hájek, ktorý bol členom skupiny od roku 1979. Hudobnú réžiu mal Ján Lauko, zvukovú Peter Smolinský. Na obale sa podieľali Ivan Kostroň a Peter Breza.
Koniec jednej zostavy
Rok vydania albumu bol pre skupinu vrcholom aj zlomom zároveň. V ankete Zlatý slávik sa Modus v roku 1980 umiestnil na 4. mieste (rok predtým bol šiesty). Koncom roka však odišli naraz Miroslav Žbirka, Laco Lučenič a Dušan Hájek a spolu s Martinom Karvašom založili skupinu Limit. Po koncerte v Brne 30. novembra 1980 mala Marika Gombitová pri návrate vážnu dopravnú nehodu a utrpela úraz chrbtice, po ktorom ochrnula. Pravidelné koncertovanie s Modusom sa pre ňu skončilo. Podrobnejšie o tomto období píšeme v článku Koniec zlatej zostavy.
Lehotský skupinu poskladal nanovo a v roku 1981 vydal album 99 zápaliek. Balíček snov vyšiel znova v roku 1999 na CD pod názvom Balíček snov: Komplet 3 vo vydavateľstve Bonton Music Slovakia, remastering pripravil Alexander Soldán.
