99 zápaliek: album, ktorým Modus dokázal, že prežije aj bez zlatej zostavy
Keď v roku 1981 vyšla v Opuse platňa 99 zápaliek, skupina Modus už nebola tou istou kapelou, ktorá o dva roky skôr nahrala debut. Z troch hlasov, ktoré ju preslávili, zostal na štúdiových nahrávkach v podstate jediný – Ján Lehotský. A práve tento album je odpoveďou na otázku, čo z Modusu ostalo, keď sa mu rozpadla zlatá zostava.
Rok, v ktorom sa všetko zmenilo
Posledný koncert Modusu v zostave s Mirom Žbirkom, Lacom Lučeničom a Dušanom Hájkom sa odohral 30. novembra 1980 v Brne. Trojica krátko nato založila s Martinom Karvašom skupinu Limit. O deň neskôr, v noci na 1. decembra 1980, mala na diaľnici medzi Hustopečami a Podivínom autonehodu Marika Gombitová. Následky poranenia chrbtice jej natrvalo zmenili život aj možnosti koncertovania.
Modus tak počas niekoľkých týždňov prišiel o polovicu kapely a o dvoch zo svojich troch spevákov. Ján Lehotský postavil novú zostavu: k mikrofónu a sólovej gitare prišiel Ján Hangoni, na basgitaru Anastasios Engonidis a za bicie Karol Morvay. V tomto zložení skupina v apríli až júli 1981 nahrala tretí štúdiový album.
Desať skladieb od jednej autorskej dvojice
Album vyšiel v Opuse pod katalógovým číslom 9113 1215, hudobnú réžiu mal – rovnako ako pri debute – Ján Lauko, zvukovú réžiu Jozef Hanák. Obsahuje desať skladieb v celkovej dĺžke necelých 39 minút a je autorsky mimoriadne jednotný: hudbu ku všetkým napísal Ján Lehotský, texty Kamil Peteraj.
- Inferno
- Spoluhráčka
- Dotyk
- Stanica srdce
- Zmrzlinár s bielou čapicou
- Pozhasínané
- Stará kára
- 99 zápaliek
- Zimný park
- Čierny drozd
Väčšinu skladieb naspieval Lehotský. Nováčik Hangoni dostal úvodné Inferno, bubeník Morvay sa spevácky podieľal na Pozhasínanom. A hoci Gombitová už nebola stálou členkou koncertnej zostavy, na platni zostala – spieva Dotyk a spolu s Lehotským Zimný park. Pol roka po nehode sa navyše vrátila aj na pódium Bratislavskej lýry.
Ako album dopadol
Z platne vyšiel singel Spoluhráčka s béčkovou stranou Stará kára. Skladby Pozhasínané a Zmrzlinár s bielou čapicou patria dodnes k najhranejším veciam neskoršieho Modusu. V ankete o sto najlepších slovenských albumov všetkých čias sa 99 zápaliek umiestnili na 37. mieste – teda vyššie než debut Modus z roku 1979, ktorý skončil štyridsiaty prvý.
V roku 2000 vyšla platňa znovu na CD ako 99 zápaliek: Komplet 4 (Sony Music Bonton) a k pôvodným desiatim skladbám pribudlo päť bonusov.
Prečo je album dôležitý
Debut z roku 1979 stál na troch výrazných hlasoch a na súťaživosti medzi nimi. 99 zápaliek stoja na niečom inom: na tom, že Lehotský s Peterajom vedeli napísať celý album bez slabého miesta aj vtedy, keď kapela okolo nich vyzerala inak. Modus sa vďaka nemu neprepadol medzi kapely, ktoré prežili svoju hviezdnu chvíľu, a mohol pokračovať ďalšími platňami – Záhradná kaviareň (1983), Najlepšie dievčatá (1984) až po Keď sa raz oči dohodnú (1988).
Modus v roku 1981
Odchod trojice do Limitu neznamenal, že by z rebríčkov zmizli všetci aktéri. Modus sa v ankete Zlatý slávik za rok 1981 umiestnil na piatom mieste, po štvrtom mieste o rok skôr. Miro Žbirka sa medzitým presadil sólovo a v roku 1982 sa stal vôbec prvým Slovákom, ktorý Zlatého slávika vyhral. Dve vetvy, ktoré vzišli z jednej kapely, tak dlho existovali vedľa seba.
Pre Lehotského to bolo obdobie, keď musel skupinu prakticky postaviť nanovo a zároveň udržať jej autorský rukopis. Spolupráca s Kamilom Peterajom v tom zohrala kľúčovú úlohu: dvojica napísala celý album sama a Peteraj zostal dvorným textárom Modusu aj v nasledujúcich rokoch.
