Vlaky s rokmi: album z roku 1986, na ktorom Modus pozval hostí a spieval o starnúcich kapelách
V polovici osemdesiatych rokov už Modus nebol skupinou s jedným stálym frontmanom. Po odchode Mira Žbirku (1981) a Mariky Gombitovej (1983) držal kapelu pohromade Ján Lehotský — skladateľ, klávesista a spevák — a okolo neho sa striedali sólisti. Album Vlaky s rokmi, ktorý vyšiel v roku 1986 vo vydavateľstve Opus ako siedmy štúdiový album skupiny, je z tohto obdobia azda najpestrejší: spieva na ňom päť rôznych hlasov a dvaja z nich boli hostia zvonku.
Z čoho album vyrástol
Rok predtým vydal Modus album Každý niečo hrá (1985). Na ňom sa o sólové party delili Ján Lehotský, Marián Greksa, Milan Vyskočáni a Ľuboš Stankovský, na gitare hral Jiří Vana, na basgitare Vladimír Kaššay a v nahrávkach zaznel aj tenorsaxofón Imricha Diskantíniho. Producentom bol Ján Lauko, ktorý zostal pri kapele aj o rok neskôr.
Medzi albumami sa zostava znova pohla. Greksa a Vyskočáni na novej platni už nespievajú; v roku 1985 prišla do skupiny speváčka Ivona Novotná, ktorá v Moduse pôsobila do roku 1988. Podľa zostavy uvádzanej na slovenskej Wikipédii hrali Vana a Kaššay v kapele do roku 1986 a Stankovský spieval s Modusom v rokoch 1983 – 1986. Vlaky s rokmi sú tak poslednou štúdiovou nahrávkou tejto zostavy.
Dvanásť piesní, päť hlasov
Album má dvanásť skladieb a trvá 45 minút a 46 sekúnd. Hudbu zložil Ján Lehotský, texty napísal Kamil Peteraj — tá istá autorská dvojica, ktorá stála za väčšinou piesní Modusu od konca sedemdesiatych rokov.
Najviac priestoru dostala Ivona Novotná. Spieva v šiestich piesňach, vždy spolu s Lehotským: „Hop, hop malí žiaci“, „Lepšie je žiť“, „Computer“, „Kniha tajných želaní“, „Karty sú už rozdané“ a titulná „Vlaky s rokmi“, ktorá album uzatvára. Lehotský sám spieva „Skrotený“, „Od tretej do piatej“ a „Náš tep“. Ľuboš Stankovský dostal sólo v piesni „Detičky z jaslí“.
Už názvy ako „Computer“ alebo „Hop, hop malí žiaci“ ukazujú, že Peterajove texty na tomto albume čerpajú z každodennosti polovice osemdesiatych rokov — zo školy, z techniky, z rodinného života — a titulná pieseň sa vracia k téme, ku ktorej sa dvojica Lehotský – Peteraj opakovane vracala: k plynutiu času.
Hostia: Pavol Hammel a Peter Lipa
Najvýraznejšou zvláštnosťou albumu sú dvaja hostia. Úvodnú pieseň „Kapely starnú“ naspieval Lehotský spolu s Pavlom Hammelom, spevákom a skladateľom, ktorého meno je späté so skupinou Prúdy aj so „Študentskou láskou“, s ktorou Marika Gombitová vyhrala Bratislavskú lýru 1978. „Kapely starnú“ vyšli aj ako singel — ako jediná pieseň z albumu.
V piesni „Keď vrelo véčko“ sa k Lehotskému a Hammelovi pridal ešte jazzový spevák Peter Lipa. Pieseň patrí k tým, ktoré sa z albumu udržali najdlhšie: keď v máji 2026 ohlasovali kompiláciu Zrkadlo rokov — Best of 1980 – 1988, uviedla ju tlačová správa medzi hitmi Modusu popri skladbách „Balíček snov“, „Spoluhráčka“ či „Zimný park“.
Anglická verzia a čo prišlo potom
Podobne ako pri niektorých predchádzajúcich albumoch vyšla aj anglická verzia. Vydal ju Opus v roku 1987 pod názvom Friends, po vzore skorších anglických vydaní The Best Girls a Everybody Plays. V roku 1987 vyšla aj prvá kompilácia Modusu Zrkadlo rokov, ktorá však čerpala zo starších nahrávok — z Vlakov s rokmi na ňu nezaradili ani jednu pieseň.
Rok 1986 bol pre Modus úspešný aj mimo štúdia: pieseň „Zrkadlo rokov“, ocenená v roku 1982 bronzovou Bratislavskou lýrou, získala v roku 1986 cenu na festivale Castlebar International Song Contest v Írsku.
Ďalší a na tridsať rokov posledný štúdiový album Keď sa raz oči dohodnú vydal Modus v roku 1988 už s novou inštrumentálnou zostavou — gitaristami Miroslavom Šulcom a Miroslavom Valentom a basgitaristom Petrom Palkovičom. Ivona Novotná v kapele pôsobila naposledy, k mikrofónu pribudol Jozef Paulíny. Nasledujúci štúdiový album ReGenerácia vyšiel až v roku 2018. Vlaky s rokmi tak zostávajú dokumentom krátkeho obdobia, keď Lehotský skúšal, ako znie Modus so ženským hlasom po Gombitovej a s hosťami, ktorých by v zlatej ére kapela nepotrebovala.
