Tajomstvo hier: duet Lehotského a Gombitovej, ktorý v roku 1980 priniesol bronzovú lýru
„Tajomstvo hier“ patrí medzi piesne Modusu s nezvyčajným osudom. Vznikla v roku 1980, keď sa skupina menila pod rukami, na verejnosť sa najprv dostala ako zadná strana sólového singla Mariky Gombitovej, v máji toho roku získala bronzovú Bratislavskú lýru – a na štúdiový album Modusu sa dostala až v roku 1983. Je to zároveň jeden z mála skutočných duetov, v ktorých sa hlas Jána Lehotského strieda s hlasom Gombitovej.
Autorská dvojica Lehotský – Peteraj
Hudbu zložil Ján Lehotský, text napísal Kamil Peteraj. Je to tá istá dvojica, ktorá stála za „Úsmevom“ – piesňou, s ktorou Modus v júni 1977 vyhral zlatú Bratislavskú lýru, jediné víťazstvo skupiny na tomto festivale. Lehotský s Peterajom v tom čase písali nielen pre Modus, ale aj pre sólovú dráhu Gombitovej, ktorú Lehotský do skupiny priviedol v roku 1976. Hranica medzi piesňou Modusu a piesňou Gombitovej bola preto na prelome 70. a 80. rokov dosť priepustná a „Tajomstvo hier“ je toho najlepším príkladom.
Obaja speváci v piesni nesú hlavné vokály. Kým väčšinu skladieb Modusu z tohto obdobia spieva buď Lehotský, alebo Gombitová, tu sa o melódiu delia. Ako producent nahrávky je uvádzaný Ján Lauko z vydavateľstva Opus.
Bronz na Bratislavskej lýre 1980
S piesňou sa Modus a Gombitová predstavili na XV. ročníku Bratislavskej lýry. Ceny sa odovzdávali 25. mája 1980 a „Tajomstvo hier“ získalo v súťaži československých autorov tretie miesto – bronzovú lýru. Tlačová agentúra TASR pri výročí tohto ročníka uvádza ocenenie ako pieseň skladateľa Jána Lehotského a textára Kamila Peteraja v interpretácii Mariky Gombitovej, v profile speváčky však hovorí o duete s Lehotským. Rovnako ho vedie aj anglická Wikipédia, ktorá sa odvoláva na publikáciu Ľubomíra Graclíka a Petra Nekvapila z roku 2008.
Pre Gombitovú to bola už tretia lýra za sebou. V roku 1978 vyhrala sólovo zlatú so „Študentskou láskou“ (Hammel/Peteraj), v roku 1979 získala striebornú s piesňou „Vyznanie“ a v roku 1980 pribudol bronz. Modus ako skupina sa po zlatom „Úsmeve“ z roku 1977 na Lýru vracal – v roku 1978 s „Dievčatami“, v roku 1979 s „Malým veľkým vlakom“ –, no ďalšie umiestnenie na stupni víťazov priniesla až „Tajomstvo hier“.
B-strana singla Svet stromov
V roku 1980 vyšla pieseň na singli Opusu ako B-strana skladby „Svet stromov“. Tá bola tiež dielom Lehotského a Peteraja a vyšla pod menom Mariky Gombitovej; o rok neskôr ju speváčka zaradila na svoj album „Môj malý príbeh“ (1981). „Tajomstvo hier“ sa teda prvý raz objavilo na sólovom nosiči Gombitovej, hoci ide o nahrávku, v ktorej rovnocenne spieva aj líder Modusu.
Rok 1980 bol pre skupinu prelomový. Modus v ňom vydal druhý album „Balíček snov“, poslednú platňu zlatej zostavy so Žbirkom, Lučeničom a Hájekom. Títo traja sa vydali vlastnou cestou a založili skupinu Limit. Gombitová pri Moduse zostala, no 30. novembra 1980 ju postihla vážna dopravná nehoda, po ktorej zostala na invalidnom vozíku. Ďalší album Modusu „99 zápaliek“ (1981) už vznikal v inej zostave.
Návrat na albume Záhradná kaviareň
Na dlhohrajúcu platňu Modusu sa „Tajomstvo hier“ dostalo až v roku 1983. Opus ho zaradil ako šiestu z desiatich skladieb na album „Záhradná kaviareň“, ktorého nahrávanie pramene uvádzajú v rozpätí rokov 1980 – 1983. Všetky piesne albumu podpísali Lehotský a Peteraj, produkoval ho opäť Ján Lauko a zvuk mal na starosti Jozef Hanák. „Tajomstvo hier“ sa uvádza aj medzi singlami spojenými s albumom, popri skladbách „Zrkadlo rokov“ a titulnej „Záhradnej kaviarni“.
Zostava pri albume už bola iná ako tá z roku 1980: popri Lehotskom a Gombitovej v nej hrali gitarista Ján Hangóni, basgitarista Anastasis (Alexis) Engonidis a bubeník Karol Morvay. „Tajomstvo hier“ sa tak na albume ocitlo ako pripomienka obdobia, z ktorého skupina vyšla v novej podobe. Gombitová z Modusu neskôr odišla a naplno sa venovala sólovej dráhe; pieseň z roku 1980 ostala jedným z mála záznamov, kde ju a Lehotského počuť ako rovnocenných partnerov.
