Ján Lehotský: skladateľ a hlas, ktorý držal Modus pohromade

Keď sa povie Modus, väčšine ľudí naskočia mená Miro Žbirka a Marika Gombitová. No osobnosťou, ktorá skupinu skutočne formovala a držala pri sebe aj v časoch zmien, bol Ján Lehotský — klávesista, spevák a hlavný skladateľ. Práve z jeho dielne pochádza väčšina melódií, ktoré sa zo 70. a 80. rokov preniesli až do dnešných playlistov.

Od konzervatória k blues

Narodil sa 16. apríla 1947 v Bratislave. Hudbe sa venoval od detstva systematicky: na bratislavskom konzervatóriu študoval klavír a tanec, na hudobnej škole husle. K populárnej hudbe sa dostal cez kapely ako sextet Ľuba Beláka a Blues Five — a práve bluesové a soulové cítenie zostalo počuteľné v jeho speve aj skladbách po celý život. Jeho tenor s charakteristickou farbou sa stal jedným z poznávacích znakov Modusu.

1972 a 1974: príchod a prevzatie kormidla

Do Modusu prišiel v roku 1972. Po personálnych zmenách sa v roku 1974 stal lídrom skupiny — od toho momentu niesol zodpovednosť za smerovanie kapely aj za jej repertoár. A bola to dobrá voľba: práve pod jeho vedením sa Modus z lokálnej bratislavskej kapely prepracoval na špičku československej populárnej hudby.

Roky 1976 – 1980: jeden z najväčších hitmejkrov republiky

Druhá polovica 70. rokov bola Lehotského najplodnejším obdobím. Patril vtedy k najúspešnejším autorom v celom Československu. Spolu s textárom Kamilom Peterajom vytvoril dvojicu, ktorá chrlila hity — vrcholom bola pieseň „Úsmev“, ktorá v roku 1977 získala zlatú Bratislavskú lýru. Na festivale Bratislavská lýra bodoval opakovane medzi rokmi 1976 a 1982.

Lehotský zároveň skladal pre spevákov, ktorých mal v kapele po boku. Pre Mariku Gombitovú aj Mira Žbirku písal piesne presne na mieru ich hlasom — a vokálne trio Lehotský – Žbirka – Gombitová, kde sa stretli tri úplne odlišné farby hlasu, sa stalo zvukovým podpisom zlatej éry skupiny.

Stálica uprostred zmien

Tým, čím bol Modus výnimočný — striedaním výrazných osobností — bol zároveň krehký. Žbirka na prelome rokov 1980/1981 odišiel budovať Limit a sólovú kariéru, zostavy sa menili. Lehotský však zostával konštantou: cez celé 80. roky viedol skupinu ďalej a podpísal sa pod albumy ako Záhradná kaviareň (1983), Najlepšie dievčatá (1984) či Vlaky s rokmi (1986).

Sólová cesta aj uznanie

Po klasickej ére Modusu sa Lehotský pustil do sólovej tvorby. Od albumu Janko Lehotský a priatelia (1992) vydal celý rad štúdiových nahrávok. Uznanie prišlo aj spätne: v roku 2007 sa jedna z jeho skladieb dočkala v televíznej ankete ocenenia ako pieseň storočia — potvrdenie, že melódie, ktoré písal v mladosti, obstáli v skúške času.

Ak teda Modus znamenal pre slovenskú hudbu zlatú éru, Ján Lehotský bol jej tichým architektom — človek, ktorý nestál vždy v úplnom strede reflektorov, ale bez ktorého by tá hudba jednoducho nevznikla.